Čo ma môže motivovať k modlitbe?

Viem, že modlitba je dôležitá. Všetci zbožní ľudia, s ktorými som stretol, mi potvrdili dôležitosť modlitby vo svojom živote. Takže rozumiem tomu, že by som sa mal modliť, ale ...

Budem úprimný. Môže sa zdať, že motiváciou k modlitbe je jednoduché dosiahnutie cieľa, inak povedané, dostať odpoveď. Modlitba môže vyzerať ako nákupný zoznam: „Otče náš, ktorý si na nebesiach ... daj mi, daj mi, daj mi!“ Je to niečo ako „modliť sa do odpadnutia“. No akosi v tom nevidím ten hlavný (a zaručene nie najuspokojivejší) dôvod na modlitbu.

Tak som začal študovať ako a prečo sa Ježiš modlil a objavil som 5 veľmi motivujúcich dôvodov:

Modlitba buduje môj vzťah s Ježišom

V prvom rade ma Boh volá k modlitbe pretože je kľúčovým prostriedkom k budovaniu môjho vzťahu lásky s Ježišom Kristom. Teraz počúvaj, je to dôležité. Kresťanstvo nie je v prvom rade o pravidlách. Je to vzťah!

Samozrejme, že Ježiš má svoje normy správania, ale kresťanmi sa nestávame tak, že prijmeme pravidlá. Kresťanmi sa stávame, keď prijmeme Krista, ktorý nás miluje, zomrel za nás a denne v nás žije.

Najviac zo všetkého potrebujem budovať svoj vzťah s Ním. Musím sa naučiť dovoliť Mu, aby ma objal, staral sa o mňa, poukázal na moje potreby (a na to, ako ich On napĺňa). Potrebujem Mu načúvať a zúfalo sa s Ním potrebujem porozprávať.

V Liste apoštola Pavla Efezským 3, 14-19 sa Pavol modlí: „Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každý rod na nebi i na zemi, aby pre bohatstvo Božej slávy vo vás jeho Duchom mocne zosilnel vnútorný človek a aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste tak zakorenení a upevnení v láske mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a tak aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“ Slovo poznanie v tejto časti je rovnaké slovo, aké sa používa pre intímnu blízkosť muža a ženy v sexuálnom objatí. Pavol sa modlí, aby sme ty a ja okúsili tento druh lásky s Kristom – nie sexuálnu lásku, ale intímnu, hlbokú, blízku a nespútanú Božiu lásku. Je taká hlboká, že podľa Pavla „prevyšuje všetko poznanie.“

Jeden zo spôsobov, akým to môžeme zažiť, je modlitba. Keď sa pokoríme a sme úprimní pred Bohom, zvláštnym spôsobom sa dostaneme na Jeho územie. Málokedy sa k Nemu dostaneme bližšie, ako práve v modlitbe. Keď sa modlíme, môžeme sa modliť, aby sme zažili túto lásku, mohli sa v nej kúpať, učili sa, ako ju opätovať, ako ju nechať presiaknuť do suchých trhlín a štrbín našich životov.

Myslím, že hlavným dôvodom daru modlitby je, že sa učíme prijímať, zažiť a opätovať Jeho lásku v skutočnom vzťahu. Modlitba je miesto, kde sa Boh ku nám dokáže dostať (a my si myslíme, že modlitba nám slúži na to, aby sme sa my dostali k Nemu!),rozprávať sa s nami a slúžiť nám. Preto sa Dávid modlí: „Vrúcne ťa milujem, Hospodin, moja sila!“ (Žalm 18,2)

Oldal tetejére

Modlitba nám pomáha odolávať pokušeniu

Modlitba je dôležitým nástrojom, ktorý nám pomáha predchádzať hriechu a pokušeniu. Asi žiadna z Ježišových skúseností z Jeho pozemského života nás nevyučuje o modlitbe tak, ako práve táto v Evanjeliu podľa Lukáša 22, 39-41. Lukáš nás vovádza do deja. Je noc pred Ježišovou smrťou. Ježiš a Jeho učeníci odišli z hornej miestnosti a kľukatou cestou, ktorú dobre poznali, sa dostali do Getsemane na úpätí Olivového vrchu. Ježiš vie, že sú pred nimi veľké pokušenia – Jeho zlapanie, odsúdenie, bičovanie, výsmech, pokušenie zaprieť Ho a Jeho ukrižovanie.

Vedomý si toho, že budú musieť byť statoční, hovorí im: „Modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia!“ (Evanjelium podľa Lukáša 22,40). Čo tým myslel? Jednoducho to, že ich protilátkou na to, aby sa nedostali do pokušenia, ktoré malo čoskoro prísť vo forme strachu, rozčarovania a zdesenia, bola modlitba. Modlitba mala posilniť ich trasúcu sa vieru a odvahu. Ako to mohol vedieť? Pretože On sám čelil svojej temnote. Veď v najbližších hodinách Ho čakali urážky, bičovanie a ukrižovanie. Okrem toho, vzal na seba hriechy celého ľudstva vrátane hriechov tých, ktorí zneužívajú deti, sú masovými vrahmi a Adolfmi Hitlermi všetkých čias. Vieš si predstaviť tú hrôzu, ktorá Mu musela zvierať hrdlo? Sme naivní, ak si myslíme, že Ježišovej ľudskej stránke nenapadlo predčasne prerušiť svoje poslanie a hľadať inú cestu.

Čo teda urobil? Urobil presne to, čo povedal svojim učeníkom – modlil sa, aby odolal pokušeniu. Lukáš nám hovorí, že Jeho modlitby boli úprimné, Jeho boje silné, Jeho pot bol krvou, ktorá predznamenala jej preliatie v nasledujúci deň. Svoje modlitby začínal slovami: „... Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich“ (Evanjelium podľa Matúša 26,39). Po hodine vstal od modlitby, v ktorej napokon Otcovi zmierene povedal: „... Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty“ (pokračovanie verša). Modlitba bola prostriedkom Jeho víťazstva. Vrátil sa k svojim mužom, len aby ich našiel ... v spánku! Povedal im, aby sa modlili. Miesto toho sa radšej držali hesla študentov: „Keď máš pochybnosti, choď radšej spať!“ Konfrontuje ich únavu, ich neochotubdieťa opäť im hovorí (verš 41): „Bedlite a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia.“

Všimni si, že na túto vec upozornil na začiatku kapitoly, potom to ukázal na svojom príklade v jadre kapitoly a na konci sa k tomu opäť vrátil. Keď si tvárou v tvár pokušeniu, MODLI SA! Jedine to ti pomôže premôcť ho. No my sa väčšinou modlíme, keď sme už podľahli. Čo keby sme sa na modlitbu pozerali ako na našu prvú voľbu, aby nám Boh mohol dodať odvahy a sily pred daným pokušením? Keby sme sa viac modlili, menej by sme podliehali!

Oldal tetejére

Modlitba je dôležitá pri rozpoznávaní Božej vôle

Modlíme sa, pretože modlitba je dôležitá pri rozpoznávaní Božej vôle. „Teraz si múdry“, povieš si. Od niektorých kresťanov môžeš počuť: „Modlím sa za svoje rozhodnutia a keď cítim pokoj ohľadne jednej zo zvažovaných možností, tú si vyberiem.“ Tento postoj je úplne mimo toho, čo učí Božie slovo! Modlitba je určite dôležitá v rozpoznávaní Jeho vôle, ale určite nie preto, že nám dáva pocit pokoja. Pokúsim sa ukázať ti, prečo je takéto premýšľanie nesprávne.

Raz som sa opýtal skupiny kresťanov: „Koľkí z vás ste niekomu povedali o svojej viere, svedčili niekomu o Ježišovi? Predtým, ako ste im povedali o svojej viere, čo určite bola Božia vôľa, koľkí z vás ste cítili ten hrejivý, príjemný ´pokoj´? Zdvihnite ruky! Hm, žiadne ruky! Báli ste sa, boli ste nervózni? Možno sa vám potili dlane a možno aj vlasy! Žiaden pocit pokoja sa nedostavil, ale aj tak ste to urobili, pretože to bola Božia vôľa, tak je?“ Skutočná Božia vôľa často vyvolá pocity strachu, nie nadýchaný hrejivý pocit pokoja. Počkať. Ako mi teda môže modlitba pomôcť spoznať Jeho vôľu? Ježiš nám na to opäť odpovedá v Evanjeliu podľa Lukáša 6, 12-16. Ježiš sa modlil celú noc, aby dokázal zo stoviek svojich nasledovníkov vybrať skupinu vybraných učeníkov, ktorým dnes hovoríme apoštoli.

Ako tu pomohla modlitba? John Wesley jej pomoc opísal: „Myslím si, že hlavným cieľom modlitby, v ktorej žiadame o zjavenie Božej vôle je, aby sa moja vôľa pomocou modlitby stala nezaujatou. Len čo je moja vôľa bez predsudkov voči danej veci, zisťujem, že mi Boh ukazuje dôvody, prečo by som mal, respektíve nemal pokračovať daným smerom.“

Hlavným cieľom modlitby je, aby naše želania boli nezaujaté! Cieľom nie je to, aby sme mali pocit nadpozemského pokoja. Modlíme sa za Božiu vôľu v nejakej oblasti a vieme, že sa už prikláňame na niektorú zo strán. Prosíme Ho, aby nám najprv pomohol potlačiť našu vôľu, aby sme boli ochotní urobiť čokoľvek, čo bude Jeho vôľou. Keď sa dostaneme do tohto bodu (môže to trvať nejaký čas), privedie nás v myšlienkach k tomu, prečo je daná alternatíva lepšia, než nejaká iná a teda je Jeho vôľou pre nás.

Je to len domnienka, ale Ježiš musel mať dlhý rozhovor s Otcom o jednotlivcoch a tom, koho si vybrať za svojich najbližších nasledovníkov. Ježiš sa o tom rozprával s Otcom celú noc. Možno už mal nejakých obľúbených, ktorých chcel za svojich nasledovníkov. Možno mal zoznam, aspoň v hlave. Možno Peter už na ňom bol a Ondrej nie. Tomáš by na mojom zozname rozhodne nebol a ani Šimon Kanaánsky (známy aj ako Šimon Horlivec – pozn. prekl.). Možno ani na Ježišovom zozname neboli na prvých priečkach. Avšak vďaka práci Jeho Otca a Jeho vlastnému odovzdanému postoju pri prihováraní sa za nich Ježiš pochopil, prečo práve títo traja spolu s ďalšími deviatimi by mali byť Jeho nasledovníkmi.

Naše hľadanie Božej vôle môže byť podobné. Modlíme sa, aby sa naša vôľa (nie naše emócie) podvolila tomu Božiemu „čokoľvek.“ Potom nám ožíva posolstvo 2. Listu apoštola Pavla Timoteovi 1,7: „Boh nám totiž nedal ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy.“ Keď trávime čas s Bohom v modlitbe, bude nás viesť k nápadom, myšlienkam, dôvodom a veršom z Biblie, ktoré nám ukážu Jeho vôľu. Možno to bude trvať niekoľko dní, týždňov alebo aj mesiacov ... no na to, aby sme spoznali Božiu vôľu, musíme s Ním o tom hovoriť.

Oldal tetejére

Modlitba pomáha uskutočniť Božie dielo

Môj najsilnejší hnací motor k modlitbe vychádza z jedného z najúžasnejších tvrdení, ktoré Ježiš kedy vyslovil. Nachádza sa v Evanjeliu podľa Jána 14, 12-14. Bolo by dobré, ak by si si otvoril Bibliu, pretože to jednoducho musíš vidieť, aby si tomu uveril.

Je noc, kedy sa udiala posledná večera a Judáš už vyšiel, aby zradil Ježiša. Jeho odchod umožnil Kristovi odovzdať niekoľko zo svojich najvznešenejších pozemských učení ostatným učeníkom. Rozpráva o svojom božstve, o svojom vzťahu s Otcom a Božej práci vo svete. Zrazu vyhlási: „Amen, amen, hovorím vám, že aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi“ (Evanjelium podľa Jána 14,12).

Pozri sa na tento výrok. Vychutnaj si to, váž si to a študuj. „Bude konať...“ Ježiš nepovedal: „Oni budú konať.“ Nepovedal ani: „všetci spoločne budú konať.“ Použil jednotné číslo a myslel tým jedného človeka. Hovorí: „... bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie.“

Aké skutky konal náš Pán na zemi? Hm, bolo ich len pár: uzdravoval malomocných, liečil chorých, hlásal prepustenie zajatých, učil desiatky tisíce ľudí, doviedol tisíce k spaseniu, kriesil mŕtvych, liečil tých, ktorí sa narodili slepí. Hračka! A teraz Ježiš tvrdí, že jediným predpokladom na konanie takýchto skutkov je byť tým, „kto verí vo MŇA“. Ako?

Verše 13 a 14 priamo súvisia s veršom 12: „a urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby Otec bol oslávený v Synovi“ (verš 13). Keďže vedel, že to nepochopia hneď na prvýkrát (ani my), zopakoval to: „Keď ma budete o niečo prosiť v mojom mene, ja to urobím“ (verš 14).

Modlitba je spôsob, akým sa uskutočňujú Jeho „väčšie skutky“! Väčšina z nás nebude celosvetovými evanjelistami, aj keď pár z nás áno. Väčšina z nás nedostane dar uzdravovania, aj keď niektorí áno. No každý jeden z nás môže padnúť na kolená a modliť sa. Môžeme sa modliť a žiadať, aby sa dotkol stratených ľudí vo svete a pomohol im vystúpiť z večnej tmy do večného života. Cez modlitbu sa môžeme podieľať na Kristovej uzdravujúcej moci, ktorá sa po zemi šíri nielen medicínsky, ale aj prostredníctvom zázrakov. Každý jeden z nás sa môže modliť a žiadať Boha, aby zastavil sily morálneho úpadku, ktoré chcú zaplaviť hlbiny nášho ducha. Každý z nás to môže urobiť pomocou svojich modlitieb!

Dnes, ak chcem, môžem stráviť 15 minút, aby som ľudí viedol k Bohu a k dobru. Dnes môžem venovať 20 minút zvedeným mysliam moslimov v Saudskej Arábii alebo asketickým mníchom v Nepále. Môžem sa postaviť proti pornografii, násiliu a zneužívaniu detí vo vzdialených mestách tejto krajiny. Keď sa rozprávam s Bohom vo svojej obývačke, kancelárii či v kostole, je to stále ten istý Boh, ktorý sa dotýka rodín, domácností, života v Nepále, Saudskej Arábii či života v Kremli. Som v tom s Ním nielen cez svoje úsilie a prácu, ktorú vykonávam tam, kde sa práve nachádzam, Jeho dielo sa môže uskutočňovať kdekoľvek na svete prostredníctvom mojej modlitby. Nezáleží na tom, aký mám dar, talent alebo osobnosť. Záleží len na tom, že si urobím čas, aby som s Ním spolupracoval vo svojich modlitbách. To je všetko, na čom by ti malo záležať. Kiež by sme si to uvedomili skôr, ako prejde priveľa času. Ježiš povedal: „ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi“ (verš 12). Ježiš hovorí, že o čokoľvek, čo prinesie Otcovi slávu „keď ma teda budete prosiť...ja to učiním“ (verš 14).

Oldal tetejére

Modlitba je zbraňou v duchovnom boji

Modlitba je hlavnou zbraňou v duchovnom boji. List apoštola Pavla Efezským 6, 10-20 nám pripomína, že naše boje nevedieme proti ľuďom, ale proti silným duchovným bytostiam a mocnostiam. Naskytuje sa nám obraz vojny. Život kresťana nie je detské ihrisko, je to bojové pole.

Apoštol Pavol, skúsený bojovník v tomto boji, nám radí, aby sme sa naň dostatočne pripravili. Podobne ako rímsky vojak, nasadíme si prilbu spasenia, oblečieme si pancier spravodlivosti, bedrá si opášeme pravdou, obujeme si pohotovosť k evanjeliu, vezmeme si pancier viery a meč Ducha (Božie Slovo).

Teraz sa zdá, že máme kompletnú výzbroj a zbrane. Keby som bol autorom danej kapitoly, povedal by som: „Teraz choďte a bojujte!“ Zaujímavé je, že Pavol to nehovorí. V skutočnosti čaká až do 18-teho verša, aby sa dostal k ťažkému delostrelectvu v Božom arzenále... k vytrvalej modlitbe. Všimni si jeho slová (verš 18): „V každom čase v Duchu proste vo všetkých modlitbách a prosbách…vytrvalo bedlite a prihovárajte sa...“

V dvoch veršom až päťkrát dostávame prikázanie modliť sa. Myslíš, že Pavol (a Boh) sa nám snažia niečo naznačiť? Snaží sa upriamiť našu pozornosť na moc modlitby pri porážke Satana a jeho taktík. Paralelou k tomuto textu je 2. List apoštola Pavla Korintským 10, 3-4: „Veď hoci žijeme v tele, nevedieme boj podľa tela. Zbrane nášho boja nie sú telesné, ale od Boha majú moc zboriť hradby.“

Zbraň modlitby dobýja Satanovu pevnosť. Je to delo, ktoré rozbúra stenu, aby vojská mohli prejsť. Avšak príliš často evanjelium napreduje len veľmi pomaly, pretože sme zanedbali proces búrania hradieb modlitbou. No keď sa modlíme, naša modlitba dáva Kristovým vojakom „vietor do plachiet“.

Napríklad pred niekoľkými rokmi na jednej prestížnej americkej univerzite jeden z popredných správcov zamedzil prístup ďalším kresťanským pracovníkom na internát, pretože sám neveril v evanjelium. Kresťanskí študenti sa najprv začali modliť. Cítili, že nik nemá právo brániť ostatným študentom počuť o Kristovi. Modlili sa, aby Boh buď zmenil srdce tohto muža, alebo aby bol zo svojej pozície odvolaný. Modlili sa šesť mesiacov.

Zrazu, bez nejakých „zjavných“ dôvodov bol preradený na inú pozíciu a vymenovali mu nástupcu. Jednou z prvých otázok, ktorú nástupca mal, bolo: „Prečo tu nie je viac kresťanských pracovníkov?“ Pracovníci prišli a evanjelium sa rozšírilo. Modlitba je v duchovnom boji kľúčová.

Oldal tetejére

Opýtaj sa otázku

Zdieľaj tento článok