Čo odo mňa Boh očakáva?

Ak si ako mnohí kresťania, chceš, aby sa tvoj život Bohu páčil. Zároveň, vo všetkej úprimnosti, niekedy si unavený snahou žiť kresťanským životom. Niekedy máš pocit, že to je na teba príliš veľký tlak.

Keď som bola ateistka, hriech som neriešila. Nejako som si ho neuvedomovala. V skutočnosti som necítila pocit viny. Ale keď som sa stala kresťankou... och! Uvedomila som si, že som robila veci, ktoré Boh v mojom živote nechcel vidieť. Zistila som, že je potrebné milovať ostatných, čítať si Bibliu a modliť sa, svedčiť iným a viesť ich v učeníctve, atď. Niekedy som si hovorila: „Bolo oveľa jednoduchšie byť ateistkou.“ Keďže teraz už Boha poznám, cítila som neskutočný pocit zodpovednosti robiť mu svojím spôsobom života radosť. Pri čítaní Biblie som si prečítala nejaké prikázanie a zdalo sa, že by som verš za veršom mohla úprimne povedať: „Áno, znie to dobre. Musím sa o to viac snažiť.“

Našťastie ma ale Boh cez Písmo naučil niečomu, čo ma úplne oslobodilo od prehnanej zodpovednosti a zamerania sa na výkon. Opäť som dokázala Boha vnímať a tešiť sa zo vzťahu s ním. V Liste Rimanom, Galaťanom, Efezanom a v 1. a 2. Liste Korinťanom nájdeš dôležitý princíp... vlastne všade v Biblii je zjavný.

Ten princíp znie: Boh od teba nežiada dokonalosť. Neočakáva, že budeš dosahovať požadovanú úroveň. Boh si nikdy nemyslel, že by si dokázal žiť kresťanským životom a dokonca ani neočakáva, že splníš jeho štandard svätosti. Ak by si to bol myslel, nebol by prišiel na zem, aby za teba zomrel. Lenže on prišiel.

Ježiš povedal zástupom: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Matúš 5,48). Čiže je pravdou, že Božie zákony a jeho prikázania vyžadujú dokonalosť. Ak by nás Boh mal prijať na základe nášho života podľa jeho prikázaní, museli by sme byť dokonalí. Nečudo, že Ježiš prišiel, aby nás zachránil pred trestom za naše hriechy!

Boh si je vedomý priepasti medzi jeho dokonalosťou a tvojou hriešnosťou. Dokonca aj ako kresťania neustále pociťujeme vnútorné napätie, ktoré nás núti pokúšať sa zaplniť túto medzeru, aby sme sa cítili lepšie a bližšie k Bohu. Niektorí sa pokúšajú preklenúť túto priepasť tým, že znižujú Božie nároky: „Boh to tak úplne nemyslel...“ Iní sa zase pokúšajú doplniť svoju nedokonalosť zvýšeným výkonom: „Budem sa viac snažiť...“

Čo hovorí o tejto priepasti Boh? Táto priepasť tu je a vždy bude. Ale tebe, ktorý si uveril v Ježiša Krista a prijal ho do svojho života, tebe bolo odpustené, si ospravedlnený a v jeho očiach vzácny, Boh ťa drží vo svojich starostlivých rukách. Celý mu patríš a miluje ťa bezpodmienečne, aj napriek priepasti.

„Keď sme teda ospravedlnení z viery, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. Skrze neho sme vierou získali aj prístup k milosti, v ktorej zostávame“ (Rimanom 5,1-2).

Je však pravdepodobné, že sa vo svojom živote dostaneš do bodu, kedy si budeš myslieť: „Boh si teraz určite želá, aby som za toto nejako zaplatil.“

Cieľom tohto článku je ochrániť ťa od pasce, že by si si začal myslieť, že teraz musíš Bohu niečo dokazovať. Písmo pred tým varuje, pretože by ťa to okradlo o radosť z poznania Krista.

Takže sa vážne pozrime na to, čo hovorí Boh o tvojom vzťahu s ním. Pozrime sa na základné pravidlá ako sa k nemu môžeme priblížiť.

Ako si sa stal kresťanom

Pozri sa na rozsah zodpovednosti, ktorú v procese toho, že si sa stal kresťanom, niesol Boh, v porovnaní s tvojím vlastným úsilím:

  • Boh si ťa vyvolil ešte pred stvorením sveta a povedal, že mu patríš (Efezanom 1,4 ; 2.Timotejovi 1,9)
  • Boh prišiel na zem kvôli tebe (Ján 3,16)
  • Boh osobne zomrel za tvoje hriechy (Rimanom 5,8)
  • Boh zabezpečil, aby ti niekto vysvetlil evanjelium (Efezanom 1,13)
  • Boh sa ponúkol, že vstúpi do tvojho života (Zjavenie 3,20; Ján 1,12-13)
  • Boh ti dal túžbu spoznať ho a prijať jeho pozvanie (Zjavenie 3,20)
  • Obrátil si sa k nemu a prijal si ho
  • Boh vstúpil do tvojho života, odpustil ti a vyhlásil ťa za spravodlivého, nazval ťa svojím vlastným dieťaťom (1.Jánov 3,1; Kolosanom 1,13-14; Efezanom 1,4; Ján1,12)

Kresťanom si sa stal jednoducho tak, že si vo viere poslúchol Boha. Presne tak chce, aby si žil svoj kresťanský život... jednoducho máš vo viere poslúchať Boha. Váha zodpovednosti (a schopnosti urobiť to) zostáva na Bohu. Možno si povieš: „Vyzerá to celkom jednoducho. V čom je teda háčik?“ Problém je, že takmer každý kresťan v tomto sem-tam zakopne. Prečo?

Je ľudské myslieť si, že niečo Bohu dlhuješ za to, čo ti dal. Taktiež je ľudské si myslieť, že teraz, keď už trochu poznáš Bibliu, vieš niečo o modlitbe, alebo o tom ako povedať iným o Bohu..., nastal čas prebrať za seba zodpovednosť byť „dobrým kresťanom.“ Je to najúčinnejší spôsob ako zabiť svoju radosť z poznania Boha.

Ak sám neprídeš k tomuto mylnému záveru, že musíš Bohu niečo dokazovať, ostatní kresťania sú, bohužiaľ, veľmi dobrí v tom ako ti dať pocítiť vinu, tlak a svoje očakávania, že budeš Boha viac poslúchať. Pomocou tohto článku (dúfam) porozumieš ako podľa Písma žiť kresťanský život bez pocitu falošných očakávaní, že si musíš u Boha niečo odpracovať. Zistíš ako hlboko ťa Boh miluje a ako veľmi túži po blízkosti s tebou.

Boh nepostavil svoj vzťah s tebou na požiadavkách, ktoré voči tebe má, skôr on sám na seba uvalil požiadavky. Dovoľ, aby som ti to ilustrovala týmito veršami:

Ako sa stávame pre Boha prijateľnými?

Bolo ti odpustené na základe jeho milosti (jeho láskavosti), pretože Ježiš za teba zomrel. Získal si od neho dar odpustenia tým, že si uveril, že Ježiš zaplatil za tvoje hriechy, je tak? Svoje odpustenie si si nijako sám nenadobudol. Jednoducho si uveril Bohu, keď hovorí, že ti odpustil.

„Ale keď sa zjavila dobrotivosť nášho Spasiteľa, Boha, a jeho láska k ľuďom, zachránil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme urobili my, ale podľa svojho milosrdenstva...“ (Títovi 3,4-5).

„V ňom máme skrze jeho krv vykúpenie a odpustenie prestúpení podľa bohatstva jeho milosti“ (Efezanom 1,7).

Fajn, teraz, keď už si kresťan, menia sa pravidlá? Má pre teba Boh dlhý zoznam očakávaní, ktoré máš napĺňať? Nie. Možno si však povieš: „Moment, Biblia je PLNÁ prikázaní. Veď nenájdeš odsek, v ktorom by sa nehovorilo, čo treba robiť.“ To je pravda, no aj keď ti Boh dáva príkazy, zároveň hovorí, že v plnosti ich nedokážeš dodržať. V skutočnosti hovorí, že čím viac sa budeš pokúšať naplniť ich, tým viac budeš vidieť, aký si hriešny (Rimanom 3,20). Čím viac sa budeš snažiť, tým budeš mať väčší pocit zlyhania. O to viac budeš cítiť, že si zaslúžiš Boží trest a odsúdenie a že si od Boha stále viac vzdialený.

Aj apoštol Pavol hovorí o tejto frustrácii, ktorú sám zažíval. Pri pohľade na Boží zákon povedal: „A tak zákon je svätý, aj prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré“ (Rimanom 7,12). Avšak čím viac sa snažil žiť podľa zákona, tým viac hrešil. Povedal: „Mám vôľu robiť dobro, ale nemám schopnosť uskutočniť ho. Nerobím totiž to dobré, čo chcem, ale konám zlé, čo nechcem“ (Rimanom 7, 18-19).

Keď už bol úplne frustrovaný, povedal: „Ja úbohý človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ (Rimanom 7,24).

Jeho riešenie: „Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána“ (Rimanom 7,25).

Pocitom neúspechu, hriechu a odsúdenia potrebujeme čeliť pomocou Písma. „A tak teraz už nejestvuje odsúdenie pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi“ (Rimanom 8,1).

„Ak sme smrťou jeho Syna boli zmierení s Bohom, keď sme boli ešte nepriateľmi, tým skôr budeme zachránení jeho životom po tom, keď sme boli zmierení“ (Rimanom 5,8-10).

Čiže, keď sa pozrieš na Božie prikázania, nepokúšaj sa dodržiavať ich z vlastnej sily... radšej sa popros Boha, ktorý v tebe žije, aby to on sám v tebe spôsobil. Ak Boh hovorí, aby sme sa milovali navzájom, nemá tým na mysli, aby sme teraz všetci vykročili s entuziastickým pocitom zodpovednosti a ukázali Bohu, akí milujúci dokážeme byť. Boh chce, aby si sa v tom spoliehal na neho: „Bože, prosím ťa, aby si prebýval v mojom srdci a pomohol mi vidieť tohto človeka tak, ako ho vidíš ty. Vlož lásku do môjho srdca, aby som mohla toho človeka milovať tak, ako ho miluješ ty. Sama ho nedokážem milovať, ale prosím ťa, aby si mi dal z tvojej veľkej lásky voči nemu.“

V čom je rozdiel?

Je rozdiel v tom, či sa nezávisle snažíš robiť niečo pre Boha alebo si od neho závislý a spoliehaš sa na to, že on bude žiť cez teba. Nikdy nedozrieme k tomu, že by sme dokázali žiť nezávisle od neho. Dozrievať môžeme len vtedy, keď sa stále na neho spoliehame a presne to si želá. Chce, aby si sa tešil zo slobody a lásky plynúcej zo vzťahu s ním, chce, aby si mu dôveroval a spoliehal sa na neho. Neočakáva, že mu budeš niečo dokazovať.

Biblia nazýva Božie prikázania zákonom. Keďže si sa stal kresťanom, nespadáš už pod zákon, Boží súd, či odsúdenie – dostal si odpustenie a večný život. Si oslobodený od požiadaviek zákona.

Pavol hovorí: „... vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba vierou v Krista Ježiša. Aj my sme uverili v Ježiša Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude nikto ospravedlnený“ (Galaťanom 2,16).

Ako veľmi sa Pavol zameriava na Božie prikázania a snahu dodržiavať ich? „Ja som však skrze zákon umrel zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som ukrižovaný. Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. A život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa. Nepohŕdam Božou milosťou, lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo umrel“ (Galaťanom 2,19-21).

Predtým, ako si prijal Ježiša, bol si vzdialený od Boha, poznal si len jeho prikázania a podliehal si Božiemu súdu. Teraz však Ježiša poznáš a jeho Duch žije v tebe.

Boh hovorí: „Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle“ (Hebrejom 10,16). Ďalej pokračuje: „A na ich hriechy a na ich neprávosti si už viac nespomeniem“ (verš 17). Takže namiesto toho, aby zákon bol niečím mimo teba, čo sa nad tebou vznáša so svojimi neustálymi požiadavkami, Boh vložil svoj zákon do tvojho srdca a pôsobením Ducha Svätého získavaš stále väčšiu túžbu robiť to, čo sa Bohu páči. Ako budeš ďalej rásť vo svojom vzťahu s Bohom, bude ti dávať stále väčšiu túžbu a schopnosť žiť pre neho svätým životom.

„Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar. Nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval. Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky, ktoré nám Boh už vopred pripravil“ (Efezanom 2,8-10).

Boh má s tvojím životom plán, chce ho použiť pre dobro iných a pre svoju slávu. Teraz máš vzťah s Bohom, jeho život „žije“ v tebe a koná cez teba dobré skutky.

Čo urobiť s hriechom?

Dovoľ mi opýtať sa: Čo ak ho požiadaš, aby niečo v tvojom živote vykonal alebo aby ťa oslobodil od nejakého konkrétneho hriechu, no naďalej s tým zápasíš? Čo ak naďalej musíš čeliť svojej hnevlivej povahe alebo stále podliehaš pokušeniu, alebo sa nedokážeš modliť alebo čítať si Bibliu tak, ako si myslíš, že by si mal? Čo potom? Znamenalo by to, že nastal čas prebrať zodpovednosť za svoj kresťanský život a začať sa zo všetkých síl snažiť? Nie. Vo chvíli, keď sa začneš pokúšať niečo Bohu dokázať, budeš o to viac vidieť vlastné zlyhanie, vzdiališ sa od Boha a budeš sa stále menej tešiť z toho, že ho smieš poznať.

Pre kresťana je ľahké si myslieť, že Boh odmeňuje snahu, pretože tak je postavená celá naša spoločnosť... buď zodpovedný, tvrdo pracuj, vydaj zo seba maximum a príde odmena. Taký kresťan sa môže pozrieť na prikázania napísané v Biblii a pomyslí si: „Áno, keď sa budem dostatočne snažiť, dám to.“ Čaká ho veľké sklamanie, pretože Biblia hovorí, že keď sa zameriame na zákon, výsledkom je vždy len jedno – uvedomenie si svojho hriechu. Boh nezačal vzťah s tebou na základe princípu „práca, za ktorou príde odmena“. Všetko to nastavil tak, že chce, aby si mu dôveroval, že dokáže vykonať v tvojom živote to, čo ho bude tešiť.

Pokiaľ žiješ na tejto zemi, budeš hrešiť. V tomto živote nebudeš nikdy dokonalý. Vieš to veľmi dobre a vie to aj Boh. Keď si uvedomíš vo svojom živote hriech, vyznaj ho a dôveruj jeho prisľúbeniu: „Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti“ (1.Jánov 1,9).

Buď trpezlivý a dovoľ Bohu, aby ťa menil

Venuj svoju pozornosť tomu, aby si spoznával Boha. Spoznávaj ho hlbšie prostredníctvom modlitby, čítania Biblie, spoločenstva s inými kresťanmi a cez vyučovanie. Všetko to je dobré. No tvoja viera nech nespočíva na tvojej snahe, ale na Božej schopnosti konať v tvojom živote. Ježiš to prirovnal k strapcom hrozna na vínnom kmeni: „Zostaňte vo mne a ja vo vás. Podobne ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, ak nezostane na viniči, tak ani vy, ak nezostanete vo mne“ (Ján 15,4).

A pokračuje: „Ako si mňa zamiloval Otec, tak som si zamiloval aj ja vás. Zostaňte v mojej láske!“ (verš 9)

Čo teda s Ježišovým „zachovávajte moje prikázania“?

Správny spôsob života, v ktorom budeš mať možnosť okúsiť hojný život, o ktorom hovoril Ježiš, a byť si oveľa istejší Jeho láskou, spočíva v poslúchaní toho, čo hovorí. Ježiš povedal: „Ak budete zachovávať moje prikázania, zostanete v mojej láske, ako aj ja som zachoval prikázania svojho Otca a zostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby moja radosť bola vo vás a aby vaša radosť bola úplná“ (Ján 15,10-11). Chce, aby si žil podľa toho, čo on hovorí, že je správne. Chce, aby si zažíval jeho lásku a mal radosť z toho, že si kresťan. Avšak spôsob, ako poslúchať jeho prikázania, je spoliehať sa pri tom na neho.

Čiže keď vidím v Biblii verš, kde Boh hovorí, „Rob toto...“, okamžite Bohu poviem: „Znie to dobre. Chcem, aby ťa môj život tešil a prosím ťa, aby si to ty sám zasadil do môjho života prostredníctvom tvojho Ducha. Daj mi schopnosť poslúchať ťa v tejto veci. Bože, rútim sa do nešťastia, ak si myslím, že by som to dokázala urobiť sama. Prosím ťa však, aby si zmenil moje zmýšľanie alebo pracoval v mojom živote akokoľvek potrebuješ, aby môj život bol v súlade s týmto veršom.“ Potom sa tým už netrápim. Môžem si tento verš vypísať a naučiť sa ho, porozmýšľať nad ním a možno sa ho aj naučiť naspamäť, no verím, že vykonať to môže len Boh.

Oslobodil ťa od požiadaviek zákona a pozýva ťa, aby si našiel odpočinok v úplnom spoliehaní sa na neho... tam si dokážeš v plnosti vychutnávať svoj dôverný vzťah s ním.

„Tak aj vy, bratia moji, zomreli ste zákonu skrze Kristovo telo, aby ste patrili inému, tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych, aby sme prinášali ovocie Bohu“ (Rimanom 7,4).

„Ale teraz sme boli oslobodení od zákona, pretože sme zomreli tomu, čo nás zväzovalo, takže teraz slúžime novým spôsobom Ducha, a nie starým spôsobom litery“ (Rimanom 7,6).

„Veď cieľom zákona je Kristus, aby spravodlivosť dosiahol každý, kto verí“ (Rimanom 10,4).

„Ale tomu, kto nekoná skutky, no verí v toho, kto ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera ráta za spravodlivosť“ (Rimanom 4,5).

Opýtaj sa otázku

Zdieľaj tento článok