Keď padneme

Čo urobiť s hriechom?

Daňový odbor Ministerstva financií USA dostal anonymný list:

Páni,

vo vnútri nájdete šek na stopäťdesiat dolárov. Minulý rok som klamal na daňovom priznaní a odvtedy neviem spať. Ak ešte stále budem mať problémy so spánkom, pošlem Vám zvyšok.1

Každý z nás túži po odpustení, ak vykoná niečo zlé. Otázkou je, odkiaľ toto odpustenie prichádza.

Keďže si kresťan, všetky hriechy ti boli odpustené. Možno tomu veríš, keďže sa to píše v Biblii. Ako na to zareaguješ? Priateľ, ktorý radí mnohým veriacim, povedal: „Niektorí kresťania neveria tomu, že zhrešili, iní zase neveria, že im bolo odpustené.“

Chcel by som ti pomôcť porozumieť tvojmu hriechu, ale tiež skutočnosti Kristovho odpustenia.

Čo je hriech

Ernest Hemingway raz povedal, že ak je niečo morálne, cítiš sa potom dobre. Ak to je nemorálne, cítiš sa potom zle. To je pomerne bežný pohľad na hriech, podľa ktorého mnoho ľudí žije. Nie je to však biblický pohľad. Hriechom je podľa Biblie postoj, kedy chceme, aby bolo po našom, nie tak, ako chce Boh.

Ako veľmi Bohu vadí hriech? Neznáša ho. „Tvoje oči sú príliš čisté, aby sa dívali na zlo“ (Habakuk 1,13). „... Boh je svetlo a nieto v ňom nijakej tmy“ (1.Jánov 1,5).

Môže sa zdať, že to nie je dôležité. Nezaplatil Ježiš za všetky tvoje hriechy? Prečo sa zaoberať hriechom, keď Boh ťa miluje a ponúka ti úžasný plán pre život? Možno by si sa mal pozerať na hriechy iba ako na chyby, púhe omyly, ktoré v živote robíme.

Boh sa nikdy nepozerá len na hriech ako taký. Kvôli jednému hriechu boli Adam a Eva vyhostení z raja. Kvôli hriechu zoslal Boh v čase Noácha potopu na obyvateľstvo sveta. Zoslal oheň na mestá Sodomu a Gomoru pre ich donebavolajúcu nemravnosť. Hriech držal Izraelitov na púšti štyridsať rokov.

Boh nenávidí hriech. Nám však hriech robí dobre a tak hrešíme ďalej. Podobne ako Adam a Eva, aj my si myslíme, že môžeme spoznávať zlo bez toho, aby nás premohlo. Nebudeme ako Boh. Boh vie o existencii zla, ale zlo nerobí a ani sa zlému nepoddá. Nás však zlo priťahuje a poddávame sa mu.

Vinná strana

Zakaždým, keď zhrešíš, je Boží Duch v tebe zarmútený. Niekedy v tebe vyvolá pocit viny. Pri hriechu si v danom momente volíš život nezávisle od Božej vôle. Boh ťa kvôli tomu neznenávidí. Stále ťa miluje, ale zarmucuje ho to: „Nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, ktorého pečať nosíte na deň vykúpenia“ (Efezanom 4,30). Aby si porozumel, ako ťa hriech ovplyvňuje, pozrime sa na rozdiel medzi tvojím vzťahom s Bohom a tvojím spoločenstvom s ním.

Tvoj vzťah s Bohom Tvoje spoločenstvo s Bohom
Začal, keď si prijal Krista
(Ján 1,12)
Začalo, keď si prijal Krista
(Kolosanom 2,6)
Je večný (1.Petrov 1,3-4) Môže byť prerušené (Žalm 32,3-5)
Udržiava ho sám Boh
(Ján 10,27-29)
Do istej miery ho udržiavaš ty
(1.Jánov 1,9)
Nemení sa
(Hebrejom 13,5)
Mení sa, keď hrešíš
(Žalm 66,18)

Hriech nemá vplyv na večný vzťah, ktorý Boh s tebou má – ten vznikol, keď si uveril tomu, že Kristus zaplatil za tvoje hriechy. Kristus zomrel za všetky tvoje hriechy – minulé, súčasné, aj budúce. V tom čase bol celý tvoj život budúcnosťou. Keďže veríš v Ježiša, je ti úplne odpustené. Tvoj vzťah s Bohom je zaručený.

Hriech však tvoje spoločenstvo s Bohom narúša (spoločenstvo predstavuje tvoj pozemský vzťah, neustále priateľské spojenie). Hriech ovplyvňuje tvoju komunikáciu s Bohom a tvoju užitočnosť pri napĺňaní jeho vôle. Hriech ťa otupuje voči veciam, o ktorých Kristus chce, aby si rozmýšľal a ktoré chce, aby si robil.

V Žalme 32, 3-5 je napísané: „Kým som mlčal, chradli moje kosti a celý deň som nariekal. Veď dňom i nocou doliehala na mňa tvoja ruka. Moja životná sila vysychala ako v letnej páľave. Vyznal som ti svoj hriech a nezatajil svoju vinu. Povedal som: Vyznám Hospodinovi svoje priestupky. Ty si potom odpustil vinu môjho hriechu.“

Toto je správna reakcia na hriech. Žalmista svoj hriech nepoprel ani sa ním nezačal príliš zaoberať. Vyznal ho.

Vyznanie hriechu a pokánie

Čo znamená vyznať hriech a činiť pokánie? Po prvé, vyznanie hriechu znamená súhlasiť s Bohom. On už vie, že si zhrešil, takže by bolo namieste byť úprimný! „Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti“ (1.Jánov 1,9). Vyznanie znamená slobodne pripustiť svoj hriech a prijať Boží postoj voči nášmu hriechu.

Vyznanie hriechu neznamená prosíkať Boha o odpustenie. Kristus už zaplatil za všetky naše hriechy a Božie odpustenie je tu pre nás hneď ako ich vyznáme. Dôvodom, kvôli ktorému ti Boh môže okamžite odpustiť, je Kristova smrť na kríži, nie sila alebo pokora s akou svoj hriech vyznáš.

Pokánie znamená zmeniť svoje konanie v spojení s daným hriechom. Súhlasíš s Bohom, že si sa mýlil a že s týmto hriechom už viac nechceš pokračovať.

Ale ešte stále sa cítim vinne!

Prídu časy, kedy sa budeš cítiť previnilo aj napriek tomu, že si už svoj hriech vyznal. Zdá sa byť „duchovné“ vyčítať si svoj odporný hriech a myslíme si, že ak sa dokážeme zhodiť vo vlastných očiach, Bohu sa bude naša pokora páčiť.

Boh nás ale takto nevidí. Súčasťou nášho vyznania je ďakovanie Bohu, že Kristus už zaplatil za všetky naše hriechy. Na základe toho Boh hovorí: „... pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si viac nespomeniem“ (Hebrejom 8,12). Vzdávanie vďaky si vyžaduje vieru, pretože je odpoveďou na to, čo o tebe hovorí Božie slovo, nie na tvoje pocity. Vyčítať si hriech znamená, že sa zameriavame viac na hriech ako na Ježiša Krista a jeho odpustenie.

Niekedy si mýlime pokušenie s hriechom. Nezabudni však, že každý čelí pokušeniu. Dokonca aj Ježiš bol pokúšaný... ale pokušeniu sa nepoddal – nezhrešil. Ak si v pokušení, netrestaj sa. Môžeš sa rozhodnúť nezaoberať sa myšlienkami, ktoré ťa pokúšajú, a môžeš poprosiť Boha, aby ti dal silu vyhnúť sa hriechu. Necíť sa previnilo, že si v pokušení. Toto je veľmi dobrý verš, ktorý sa môžeš naučiť a pripomenúť si ho, keď budeš čeliť pokušeniu: „Skúška, ktorá na vás doľahla, je len ľudská. Boh je však verný. On nedopustí, aby ste boli skúšaní nad svoje sily, ale so skúškou dá aj východisko, aby ste ju vládali zniesť“ (1. Korinťanom 10, 13).

Boh ti odpustil úplne všetko, čo si urobil. „A tak teraz už nejestvuje odsúdenie pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi“ (Rimanom 8,1). Neobzerá sa s odsúdením za tvojimi hriechmi či zlyhaniami, ani ty by si nemal. Boh opäť hovorí: „... a na ich hriechy a ich neprávosti si už viac nespomeniem“ (Hebrejom 10,17). Oblak viny zmizol! Prijmi úplné Božie odpustenie.

„Veď zákon životodarného Ducha v Kristovi Ježišovi ťa oslobodil od zákona hriechu a smrti“ (Rimanom 8,2). Kresťanský život je život v slobode: v slobode od pocitov viny a v slobode žiť tak, ako to Boh zamýšľa, čo je zaručene najuspokojivejší spôsob života. Je to proces rastu, kedy sa stávame stále viac podobnými Kristovi a stále viac odzrkadľujeme Krista. Rast chce svoj čas!

1. Charles Swindoll, Come Before Winter (Príď pred zimou – pozn. prekl.) (Portland, OR: Multnomah Press, 1985), str.89.

Opýtaj sa otázku

Zdieľaj tento článok