Viera nie je pocit

Ako dôverovať Bohu…

Naliala som si pohár studenej citrónovej limonády, ostrúhala som si ceruzku a vybrala Bibliu, aby som sa s odhodlaním pustila do svojej úlohy. Počas biblickej hodiny, ktorú sme mali v daný deň, nám profesor letnej biblickej školy povedal: „Na najbližšiu hodinu si spíšte, čo všetko hovorí List Rímskym o viere.“ Tá úloha sa zdala byť ľahká a myslela som si, že mi to nepotrvá dlho. Bola som prekvapená. Čoskoro som zistila, že slovo viera sa vyskytuje v Liste Rímskym veľakrát a že moje štúdium bude trvať dlhšie, než som si myslela.

Definícia viery

Keď som študovala, čo List Rímskym hovorí o viere, pristihla som sa pri otázke: „Viera je pravdepodobne najdôležitejšou vecou môjho života, ale ako ju mám definovať? Čo je to?“

V duchu som sa vrátila o osem rokov dozadu, kedy som sa pridala k organizácii Focus (Cru). Vtedy som nerozumela kráčaniu vierou. Myslela som si, „už toľkým veciam rozumiem...“ Napriek tomu, že som sa o viere naučila veľmi veľa, zistila som, že som ju stále nevedela definovať.

Vedela som, že v Biblii je niekoľko odkazov na vieru, ako napríklad

“... spravodlivý bude žiť z viery“1 a “... víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera.“2 Bola som ale prekvapená, že som nedokázala prísť s nejakou jednoduchou, osobnejšou definíciou slova viera. Nikdy som nedokončila vetu: „Podľa mňa viera je ...“ Modlila som sa - „Pane, ako by si definoval vieru?“

Spomenula som si na príbeh v ktorom Ježiš komusi povedal: „Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli.“ Čo to bolo, čo Ježiš nazval „veľkou vierou?“

Rýchlo som si pozrela kapitolu 7 v Evanjeliu podľa Lukáša, v ktorej stotník veril, že Ježiš dokáže uzdraviť jeho verného služobníka, ktorý bol blízko smrti. Stotník povedal Ježišovi: „... Ale povedz len slovo, a môj sluha ozdravie.“3 Stotník na svojom príklade ukázal, že rozumie, čo znamená brať Ho za slovo a počúvať Ho. Po stotníkovej otázke sa Ježiš obrátil k zástupu, ktorý ho nasledoval, a povedal: „Hovorím vám: Ani v Izraeli nenašiel som takej viery.“ 4 Zdá sa, že podľa Ježiša je „veľká viera“ jednoducho počúvanie Jeho slova.

Nájdeme potvrdenie tejto definície aj na inom mieste v Biblii? Vzhľadom k tomu, že 11. kapitola Listu Židom sa označuje za „sieň slávy viery“, otvorila som si danú kapitolu.

Brať Boha za slovo

Po niekoľkonásobnom prečítaní tejto pasáže spolu so všetkými odvolaniami sa na slovo „(s) vierou,“ som si začala všímať, že všetky spomínané postavy majú jedno spoločné – je jedno, komu sa autor Listu Židom prihováral, každá osoba brala Boha za slovo a poslúchala Jeho prikázania. Všetci sa stali známi svojou vierou.

Napríklad Boh povedal Noáchovi, aby postavil koráb, keďže sa rozhodol na svet zoslať veľkú potopu. Noách počúvol Boha na slovo a postavil koráb.5 Boh povedal Abrahámovi, aby sa vysťahoval na miesto, ktoré mu dá ako dedičstvo. Abrahám poslúchol Boha na slovo, opustil prostredie, ktoré mu bolo dobre známe, a odišiel.6 Boh povedal Sáre, ktorá už dávno nebola vo veku, kedy ženy rodia deti, že porodí syna. Písmo hovorí: „...Pokladala za verného Toho, čo jej dal prisľúbenie.“7 Poslúchla Boha na slovo.

Bez ohľadu na okolnosti a logické argumenty, či bez ohľadu na to, ako sa daná osoba cítila, všetci spomínaní v 11. kapitole Listu Židom verili Bohu a Jeho Slovu a bola poslušní.

Začala som sa zamýšľať nad otázkou – Ak Evanjelium podľa Lukáša, 7. kapitola a List Židom, 11. kapitola, dávajú príklady veľkej a oddanej viery, existuje niekde pasáž, ktorá odzrkadľuje nedostatok viery?

Potom som si spomenula na 4. kapitolu Evanjelia podľa Marka, v ktorej Ježiš práve skončil kázanie a vyučovanie pri brehoch Gelilejského mora. Povedal svojim učeníkom, aby prešli na druhú stranu mora. Poslúchli Ho, nastúpili spolu s Ním na loď a vybrali sa na opačnú stranu. Avšak, keď sa strhla búrka, preľakli sa a báli sa, že sa k brehu nedostanú. Vtedy sa ich Ježiš opýtal „...Ešte stále nemáte vieru?“8 Mohol jednoducho povedať: „Prečo ma neberiete za slovo?“

Vždy som mala rada prvý verš z Evanjelia podľa Marka, z 5. kapitoly: “Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja.“ Ježišove slová sa potvrdili.

Počas môjho štúdia týchto troch častí som dospela k jednoduchej definícii viery: Viera je poslúchanie Boha na slovo. Nebola som si istá, či sa mi vôbec niekedy podarí napísať úlohu o všetkom, čo List Rímskym hovorí o viere, ale vedela som, že som sa naučila niečo, čo bolo veľmi podstatné pre moje kráčanie s Bohom.

Čo hovorí Boh o Svojom Slove?

Stále som ešte mala jednu otázku. Ak viera znamená poslúchať Boha na slovo, čo hovorí Boh o svojom Slove? Odpoveď na otázku som našla v Písme:

„Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“9

„... ale Pánovo slovo ostáva naveky.“10

„Tráva uschne, kvet zvädne, ale slovo nášho Boha pretrvá naveky.“11

Tieto verše mi naznačovali, že všetko v živote sa môže pominúť, ale Božie Slová ostávajú. Jeho pravda sa nikdy nemení. Začala som pomaly rozumieť tomu, ako by viera v Božie prisľúbenia mohla ovplyvniť zvyšok môjho života.

Napríklad, mám veľmi intenzívne prežívanie emócií. Sú momenty, v ktorých sa cítim taká šťastná, že si myslím, že už nikdy viac nebudem smutná. Inokedy sú zase časy, v ktorých pociťujem obrovský smútok a myslím si, že nikdy viac nebudem šťastná... a potom sú tu časy, v ktorých necítim takmer nič.

Nech už sú moje pocity akokoľvek silné a meniace sa, Božie Slovo je:

  • Pravdivejšie, než čokoľvek čo cítim
  • Pravdivejšie, než čokoľvek čo zažívam
  • Pravdivejšie, než akákoľvek udalosť, ktorá sa môže stať
  • Pravdivejšie, než čokoľvek na svete

Prečo? Pretože nebo a zem sa pominú, ale Slovo Božie nie. To znamená, že je jedno, ako sa cítim alebo čo zažívam, môžem sa spoľahnúť na Slovo Božie ako na nemeniacu sa skutočnosť v mojom živote.

Dnes, keď sa pozriem späť na ten letný večer a domácu úlohu, vnímam to ako zlom v mojom živote. Nespočetne veľa krát odvtedy, keď sa okolnosti a pocity zdajú byť skutočnejšie než samotný život, som sa rozhodla dôverovať Božiemu Slovu, ktoré je pravdivejšie, než čokoľvek iné. Rozhodla som sa jednoducho kráčať cestou viery.

Niekedy je to však ťažké rozhodnutie.

A čo pocity?

Po lete prišli chvíle, v ktorých som necítila Božiu lásku. Mohla som sa nechať uniesť tým pocitom, ktorý by ma zavial do stavu sebaľútosti, alebo som mohla jednoducho povedať: „Pane, necítim sa byť milovaná. Taká je pravda. To je, kde sa práve teraz nachádzam. Avšak, Pane, Tvoje Slovo hovorí, že Ty ma miluješ. V skutočnosti si povedal, že ma miluješ večnou láskou.12 Nikdy si ma neprestal milovať. Tvoja láska ku mne je jediná vec, ktorá ostane stáť, keď všetko naokolo padne.13 Tvoje Slovo hovorí, že nie si zaujatý. To znamená, že nikoho iného na svete nemiluješ viac, než mňa. Preto, Pane, Ti ďakujem, že som Tebou milovaná.14 Tvoje Slovo je pravdivejšie než to, ako sa cítim.“

Začala som si uvedomovať, že tento druh odpovede na moje emócie mi dal slobodu nielen v tom, aby som sa zdôverila Bohu so svojimi pocitmi, ale aj v tom, aby som verila Božiemu Slovu, keď sa moje pocity nezhodujú s Jeho prisľúbeniami.

Inokedy som sa cítila osamotená a v depresii. Srdce ma doslova bolelo od úzkosti nad okolnosťami života a v tých momentoch som bola v pokušení nedôverovať Božiemu Slovu. Miesto toho som sa ale rozhodla veriť Jeho Slovu. Tisíckrát moje modlitby začínali „Pane, cítim sa ..., Pane, Tvoje Slovo hovorí, že...“

Zistila som, že moje pocity Boh „zladí“ so svojím Slovom, v Jeho čase a Jemu vlastným spôsobom.

Sme stvorení ako emocionálne bytosti

Keď som bola v pokušení odsúdiť sa za svoje vlastné pocity, pomohlo mi uvedomiť si, že Boh nás stvoril na svoj obraz a súčasťou Jeho obrazu je aj to, že sme emocionálne bytosti. Pocity nie sú zlé. Dokonca aj Ježiš prežíval emócie. Nepokúšal sa „necítiť.“ Neskrýval svoje pocity, ba práve naopak. Vzal ich do vzťahu so svojím Otcom. Bol úprimný, skutočný, autentický. V Getsemanskej záhrade, noc pred ukrižovaním, Biblia hovorí, že Ježiš sa “začal rmútiť,” “cítiť úzkosť,” “začal sa desiť,” a bol “v smrteľnej úzkosti.”15 Ježiš vyjadril svoje emócie a dôveroval Otcovi v spleti svojich pocitov.

Aj my máme nesmiernu slobodu v tom, aby sme sa s dôverou zverovali Pánovi s našimi pocitmi, aby sme Mu úprimne povedali kde sme a čo sa deje v našich životoch.

Ako zareagujeme?

Biblia sľubuje, že nech sa čokoľvek stane tým, ktorí skutočne milujú Boha, všetko v našich životoch bude mať vplyv na naše premieňanie sa na obraz Krista.16 Niektorí z nás sa možno modlia podobne: „Pane, modlím sa, aby som sa viac podobal Tebe. Modlím sa, aby si ma utváral na svoj obraz.“ Čo ale v skutočnosti chceme, je akási anestézia od Boha, ktorá by nás uspala a On by za ten čas mohol zoperovať naše srdcia. Urobil by z nás ľudí s perfektným charakterom. Nechceme sa zobudiť, pokiaľ sa neuskutoční celá premena! Chceme výsledok, ale priebeh nech je bezbolestný.

Boh ale nepracuje takýmto spôsobom. Pána zaujíma čím prechádzame. Som ale presvedčená, že viac Ho zaujíma naša odpoveď na to, čím prechádzame. Odpoveď je vecou našej vôle. Dopustí na nás skúšky, pokušenia a tlaky života a to len preto, aby sme mali možnosť odpovedať na dané okolnosti či už tým, že budeme dôverovať svojim pocitom a životným skúsenostiam, alebo budeme dôverovať Jemu a Jeho slovu.

Naučila som sa počúvať Boha na slovo – a teraz sa z toho stal zvyk. Ty a ja si môžeme zvyknúť počúvať naše pocity, myšlienky a okolnosti, ktorým dovolíme, aby nás ovládali, alebo si môžeme vytvoriť zvyk počúvať Boha na slovo napriek našim pocitom a životným skúsenostiam. Musíme si vybrať vieru, že Jeho Slovo je pravdivejšie, než naše pocity.

Urobila som životný záväzok, že svoj život postavím na Božom Slove a Boh ocenil tento záväzok. Už boli časy, v ktorých som mohla ľahko vycúvať zo svojho záväzku, pretože bolo ťažké veriť, že niečo môže byť pravdivejšie než to, čím som prechádzala – časy, kedy moje pocity bočili o 180 stupňov opačným smerom, než Božie Slovo, ale znova a znova zisťujem, že Boh je vo Svojom Slove verný.

(1) List apoštola Pavla Rímskym 1,17
(2) 1 List Jánov 5,4
(3) Evanjelium podľa Lukáša 7,7
(4) Evanjelium podľa Lukáša 7,9
(5) List Židom 11,7
(6) List Židom() 11,8
(7) List Židom 11,11
(8) Evanjelium podľa Marka 4,40
(9) Evanjelium podľa Matúša 24,35
(10) 1 List apoštola Petra 1,25
(11) Izaiáš 40,8
(12) Jeremiáš 31,3
(13) 1 List apoštola Pavla Korintským 13
(14) Skutky apoštolov 10,34
(15) Evanjelium podľa Matúša 26,37-38; Marka 14,33; Lukáša 22,44
(16) List apoštola Pavla Rímskym 8, 28-29

Tento článok je úryvok z knihy Ney Bailey Faith Is Not A Feeling (Viera nie je pocit – pozn. prekl.) Copyright © 2002; Vydavateľstvo WaterBrook Press. Použité so súhlasom autorky.

Opýtaj sa otázku

Zdieľaj tento článok