Duch Svätý v nás

Niektorí z nás si myslia: „Ak by bol Ježiš na zemi a mohli by sme Ho vidieť, nasledovali by sme Ho kamkoľvek.“ Avšak v Ezechielovi 36, 26-27, Pán hovorí: „Dám svojho ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení... “ Niečo bude na tom slovnom spojení „do vášho vnútra.“ „Dám vám svojho Ducha.“ Boli časy, keď som si musela pripomenúť, že Jeho Duch je vo mne. Pamätám si, ako som si to čítala a celé dni som chodila dookola premýšľajúc: „Jeho Duch je vo mne!“ Rovnako, ako bol kedysi Kristus so svojimi učeníkmi, dnes je vo mne skrze Ducha Svätého. Je úžasné vedieť, že Jeho Duch žije v nás, často Mu však vôbec nevenujeme pozornosť.

Kde žije Duch Svätý

1. list apoštola Pavla Korintským 3,16 hovorí: „Azda neviete, že ste Božím chrámom a že vo vás prebýva Boží Duch?“ Andrew Murray to vysvetľuje vo svojej knihe Duch Kristov spôsobom, ktorý mi veľmi pomohol. Píše, že židovský chrám sa skladal z troch častí- nádvorie, svätyňa a svätyňa svätých.

Murray prirovnal naše telo k nádvoriu. Naša myseľ, vôľa a emócie predstavujú svätyňu. Vo vnútri nás samotných je svätyňa svätých, kde prebýva Boží Duch. Boží Duch prebýva v našom duchu. A tak v tvojom a mojom vnútri je svätyňa svätých. Svätyňa svätých je v tebe. Verš 17 tej istej kapitoly hovorí: “... lebo Boží chrám je svätý a tým ste vy!“ To ti pomôže uvedomiť si, že v tebe aj vo mne je Boží chrám.

Ako teda môžeme zachovávať naše chrámy čisté? Keď sme raz prijali Ježiša, Jeho krv nás očisťuje. Ako teda môžem udržať svoj chrám čistý? Vierou, úplným spoľahnutím sa na Jeho slovo.

Prvý list Jánov 1,9 je veršom, ktorý rada označujem ako „mydlo pre kresťana.“ Píše sa tam: „Ale ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“

Keď si si naposledy umýval/a veľmi špinavé ruky, stál/a si nad umývadlom a pýtal/ a si sa „Kam len zmizla tá špina, mám obavu, kde je“? Nie. Vierou si bral/a ako samozrejmosť to, že špina odtiekla spolu s vodou do odtoku. Nikdy si sa nad tým nezamýšľal/a. Presne to potrebujeme robiť. Ak vyznáme svoje hriechy, On je verný; je pripravený odpustiť nám hriechy a očistiť nás od všetkej neprávosti. Musíme veriť, že nám odpustil a to dokonca aj vtedy, ak to nevidíme a necítime.

Duch Svätý vždy upriamuje našu pozornosť na Ježiša. Vždy nás nasmeruje k odpusteniu, ku krížu a Kristovej krvi. Vždy nám pripomína, že už nemôžeme byť odsúdení. Prečo? Pretože v Liste Rímskym 8, 1 je napísané: „A tak teraz už nejestvuje odsúdenie pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi.“

Čo ale robí diabol? Chce ťa obrať o pokoj, o ktorom Boh hovorí, že ti patrí. Diabol sa usiluje, aby si sa pozeral/a do minulosti a rozmýšľal/a o svojom najhoršom hriechu. Premýšľaš nad tými vecami a prehrávajú sa ti v mysli ako videonahrávka. Čo potrebujeme urobiť je priniesť tieto hriechy ku krížu a povedať, „Pane Ježišu, toto len dokazuje, že potrebujem Spasiteľa. Pane, ďakujem Ti, že Ježišova krv ma očisťuje od všetkých hriechov.“ Popremýšľaj nad svojimi hriechmi vo svetle kríža a krvi Ježiša Krista a nájdeš Boží pokoj. Nevracaj sa k starým hriechom. Dôveruj Božiemu odpusteniu.

Duch Svätý ku nám hovorí

Čo so súčasnými hriechmi, hriechmi, na ktoré Boh upriamuje tvoju pozornosť?

Spôsob, akým sa mi Pán dostáva najviac pod kožu, je cez vzťahy. Jeden vzťah ma sužoval roky. S danou osobou som prežívala natoľko náročné chvíle, že som si myslela, „Ak sa raz dostaneš do neba, ja tam nechcem ísť.“ Ukazovala som na toho človeka prstom. Bola som kritická. Odsudzovala som. Hľadala som chyby. Nenašla som nič dobré, čo by som mohla o tej osobe povedať. A po celý ten čas som ospravedlňovala samu seba.

Potom mi jedného dňa Pán ukázal v Evanjeliu podľa Lukáša 18, 9: „Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví a inými pohŕdali, povedal toto podobenstvo.“ Zistila som, že na danú osobu pozerám s opovrhnutím. Toto je podobenstvo, ktoré Ježiš povedal (Evanjelium podľa Lukáša 18, 10-13): „Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej (samospravodlivý, povýšenecký náboženský vodca za čias Ježiša), druhý mýtnik (vyberači daní, často boli morálne skazení, zaťažovali ľudí priveľkými daňami, mnohými nenávidení) . Farizej stál a takto sa v duchu modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam. Mýtnik však stál opodiaľ a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“

Ježiš vysvetlil toto podobenstvo takto (verš 14): „Hovorím vám: Tento (muž, ktorý povedal „Bože, buď milostivý mne hriešnemu“) odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

Keď som si to prečítala, povedala som si: „Ach, Pane, správam sa ako farizej. Nenávidím to. Toho človeka odsudzujem.“ Zistila som, že sa musím pozrieť do svojho srdca. Keď som sa začala pozerať na svoje srdce, videla som tam žiarlivosť, nedostatok lásky, pýchu, hnev, posudzovanie, pozeranie sa cez prsty. Potom som sa pozrela na List Galatským 5, 16-23: „Hovorím však: Žite podľa Ducha a nebudete spĺňať žiadosti tela... A skutky tela sú zjavné: smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, svár, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné... No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon.“

Niekedy sa pozrieme na tento zoznam hriechov a povieme si: „V tomto zozname sa nikde nenachádzam.“ Vieš ale v čom zlyhávame? Zlyhávame v tom, že sa na seba nepozrieme cez zoznam ovocia Ducha a nespýtame sa: „Nakoľko som milujúci/a? Nakoľko som láskavý/á? Nakoľko som verný/á? Nakoľko som dobrotivý/á?“ Hodnotíme sa podľa menovaných hriechov namiesto toho, aby sme sa hodnotili podľa ovocia Ducha.

Andrew Murray povedal: „Čím to je, že stretávame kresťanov, ktorí sú svätí a zároveň hrubí?“ A ďalej pokračuje: „Je to preto, že nevedia nič o Duchu lásky. Jedine Duch Svätý dokáže priniesť Jeho lásku.“

Keď som rozmýšľala nad osobou, ktorá mi ublížila, spomenula som si na verš z 1.Listu apoštola Petra 3, 8-9: „Napokon všetci buďte jednomyseľní, súcitní, plní bratskej lásky, milosrdní a pokorní. Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie...“

Cítila som, že tá osoba mi urobila zlé veci, aj veci, ktoré mi ubližovali. Avšak po slovách „neodplácajte sa zlým za zlé, ani zlorečením za zlorečenie“ je „žehnajte, lebo ste boli povolaní, aby ste sa stali dedičmi požehnania.“

Pozrela som sa na to, čo som videla vo svojom srdci a priznala som si, že som bola ako farizej. Potom som sa modlila: „Pane, buď milostivý ku mne, hriešnej. Pane, mohol by si mi prosím ukázať, ako žehnať tomu človeku?“ V tom čase som bola v Anglicku a spomínam si, ako som v jednom z kníhkupectiev uvidela vcelku drahú knihu, pričom som vedela, že tej osobe by sa veľmi páčila. Keď som sa vrátila do Ameriky, dala som mu tú knihu. Nedokážem vám opísať, ako veľmi bol dotknutý. Tá kniha znamenala pre neho celý svet a myslím si, že Boh si to použil veľmi silným spôsobom.

Duch Svätý bude vždy verný v poukazovaní na to, keď sa nesprávame ako Kristus. Ukázal mi, v čom som nebola Ježiš. Keď čítame Božie Slovo a prosíme Ducha Svätého, aby nás viedol cestami, ktoré Ho tešia, prinesie do našich životov ovocie Ducha: lásku, radosť, pokoj, trpezlivosť, nežnosť, dobrotivosť, krotkosť, zdržanlivosť.

Ježiš povedal: „Ako si mňa zamiloval Otec, tak som si zamiloval aj ja vás. Zostaňte v mojej láske!... Toto som vám povedal, aby moja radosť bola vo vás a aby vaša radosť bola úplná.“ (Ján 15; 9,11)

Opýtaj sa otázku

Zdieľaj tento článok