Tajomstvo života kresťana

Duchom naplnený život

Zdá sa ti nemožné žiť kresťanský život? Prezradím ti tajomstvo – je to nemožné – ak sa pokúšaš žiť sám. Snaha žiť kresťanský život len z vlastných síl je ako keď loď uviazne na suchej zemi. Nepohne sa. Aby sa loď niekam dostala, musí byť na vode. Aby sa človek mohol tešiť z kresťanského života, musí sa naučiť, ako sa v tom spoliehať na Boha. Pavol to vedel: „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje“ (Flp 4,13).

Tajomstvom ustáleného kresťanského života je to, že Ježiš žije skrze nás: „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. A život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa“ (Ga 2,20).

Stalo sa to počas posledného večera, keď Ježiš povedal svojim učeníkom, že ich opúšťa, no nezostanú sami. „Ja vám však hovorím pravdu: Pre vás je lepšie, keď odídem. Ak totiž neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ak však odídem, pošlem ho k vám“ (Jn 16,7).

Bol ti poslaný niekto, s kým môžeš odvážne žiť kresťanský život- Duch Svätý. Nie je len sprievodcom v informačnom stánku na ceste do neba, je to Ježišov Duch, ktorý teraz prebýva v tebe.

Kto je Duch Svätý?

Duch Svätý je Boh, podobne ako Syn a Otec. Mnoho nedorozumení vzniká okolo Ducha Svätého, keďže ľudia ho nevnímajú ako osobu. Má svoju osobnosť. Je Božou osobou so vôľou a emóciami.

Duch Svätý má rovnaké vlastnosti, ako Syn a Otec. Je všemocný, vševediaci a večný. Je treťou osobou trojice.

Aká je úloha Ducha Svätého?

Duch Svätý má významnú úlohu v živote kresťana. Pozrime sa na jeho úlohy a pochopíme, prečo je taký dôležitý.

Duch Svätý ťa poučí o tvojom hriechu a o tom, že potrebuješ Ježiša (Jn 16,8-11). Biblia vysvetľuje, že bez pomoci Ducha Svätého si ľudia o kresťanstve myslia, že je to bláznovstvo (1 Kor 1,18). Ľudia v tvojom okolí si možno myslia, že si blázon, keď si sa rozhodol pre Ježiša! Ty to tak ale nevnímaš, pretože ti Duch Svätý zjavil krásu života, ktorý v Ňom máš.

Duch Svätý ti dal nový život. Ako hovorí Ježiš, „čo sa narodilo z tela, je telo, ale čo sa narodilo z Ducha, je duch“ (Jn 3,6). Práve skrze Ducha bola Božia láska rozliata v tvojom srdci (Rim 5,5). Duch Svätý ti taktiež dáva vnútorné uistenie o tom, že si kresťanom (Rím 8,16).

Duch Svätý je učiteľ. Vedie ťa k pravde Božieho Slova. Pomáha ti, aby si lepšie porozumel Biblii a žil podľa pravdy, ktorú učí (Jn 16,13-14). Dáva ti silu a robí tvoje svedectvo účinným (Sk 1, 8). Prihovára sa za teba u Otca v čase, keď máš pocit, že nevieš za čo a ako sa modliť (Rim 8, 26-27).

Duch Svätý bol zoslaný Ježišom, aby ti umožnil žiť kresťanský život! Ako napísal Pavol: „...vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych...“ (Rim 8, 11). Kresťanský život je možný jedine v moci Ducha Svätého.

Možno si teraz myslíš: „Potrebujem Ducha Svätého!“ Ak si kresťanom, už ho máš: „No vy nie ste v tele, ale v duchu, ako vo vás prebýva Boží Duch“ (Rim 8,9). Duch Svätý je v tebe, no možno nepodriaďuješ svoj život jeho vedeniu.

Pavol rozlišoval medzi dvoma druhmi kresťanov – duchovnými kresťanmi a telesnýmikresťanmi.

1. Duchovný kresťan: “Ale duchovný človek posudzuje všetko, jeho však neposudzuje nik” (1 Kor 2,15).

Duchový človek prijal Krista a centrom jeho života je Kristus. Nie je bez hriechu a čelí každodenným problémom a pokušeniam podobne, ako ktokoľvek iný. No na svojej ceste životom dôveruje Ježišovi v každej maličkosti a probléme, ktorý sa objaví. Jeho najväčšou túžbou je páčiť sa Ježišovi a nespolieha sa na to, že iní odsúhlasia jeho konanie.

2. Telesný kresťan: “A ja, bratia, nemohol som k vám hovoriť ako k duchovným, ale ako k telesným, ako k nedospelým v Kristovi. Kŕmil som vás mliekom, nie pevným pokrmom; neboli by ste ho totiž zniesli, ba ešte ani teraz nemôžete, pretože ste ešte stále telesní. Či nie ste vari telesní a nekonáte priveľmi ľudsky, keď vládne medzi vami závisť a svár?“ (1 Kor 3, 1-3).

Telesný znamená „svetský“. Telesný kresťan je kresťan (niekedy v minulosti odovzdal svoj život Ježišovi), ale je zameraný na seba samého a svoje potreby. Môže mať nejaké znaky toho, že je kresťan, ale práca Ducha Svätého v ňom nie je viditeľná buď kvôli vedomej neposlušnosti alebo preto, že nerozumie práci Ducha Svätého.

Čo odlišuje telesného kresťana od duchovného? Nie je to v tom, že telesnému kresťanovi chýba časť Krista alebo Ducha Svätého. Vlastní rovnaké duchovné zdroje ako duchovný kresťan. Duchovný kresťan sa spolieha vo svojom živote na Ježišovu moc, zatiaľ čo telesný kresťan sa spolieha na svoju vlastnú silu. Pokúšať sa žiť kresťanský život z vlastných síl je ako chcieť obísť mesto tlačiac svoje auto vedľa seba.

Vedený Duchom Svätým

Biblia hovorí o „vedení“ Duchom. To znamená, že robíme to, čo nám hovorí. On vedie, my ho nasledujeme. Celkom jednoduché. Zvyčajne ale nemáme radi, ak nám niekto hovorí, čo máme robiť. Dokonca ani keď je to sám Boh! Avšak naplnenie Duchom Svätým znamená, že dovolíme Duchu Božiemu a Jeho Slovu povedať nám, čo robiť.

Každý deň máme na výber: dovolíme Duchu, aby nás viedol, alebo necháme, aby nad nami malo kontrolu niečo iné? Stane sa náš strach o budúcnosť alebo naša túžba po niečom dôležitejšou, ako poslušnosť Kristovi? Keď ťa naplní Duch Svätý, On sám vedie tvoje myšlienky a tvoje činy. Nemôžeš byť naplnený nenávisťou, strachom alebo obavou, keď si naplnený Duchom. Jednoducho tam na to nie je priestor.

„Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Pánova vôľa. A neopíjajte sa vínom, lebo v ňom je samopašnosť, ale buďte naplnení Duchom“ (Ef 5,17-18). Na rozdiel od alkoholu, zmeny, ktoré robí Duch Svätý, nie sú falošné. Nevyblednú časom. Biblia nazýva tieto zmeny ovocím, ktoré je výsledkom života zameraného na Ježiša Krista: „No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon“ (Ga 5,22-23).

Ako môžem byť naplnený Duchom Svätým?

Nechať sa viesť Duchom Svätým je naša voľba. Je to dobrovoľné. Ľudia sa neopijú z neotvorenej fľaše piva alebo pri práci v diskonte. Až po vypití alkoholického nápoja sa veci začnú zdať rozmazané. Ty, ako kresťan, môžeš byť obklopený Bibliami aj inými kresťanmi, a zároveň nebyť naplnený Duchom Svätým. Alebo môžeš byť úplne sám, avšak naplnený Duchom.

Svoju túžbu po naplnení Duchom Svätým môžeš vyjadriť modlitbou. Tu je modlitba, ktorá mi už mnohokrát pomohla:

“Drahý Otče, potrebujem ťa. Uznávam, že som si sám riadil život, a tým som proti tebe zhrešil. Ďakujem ti za to, že si mi vďaka Ježišovej smrti na kríži odpustil všetky hriechy. Pozývam teraz Pána Ježiša, aby opäť prevzal vedenie môjho života. Ty si prikázal, aby som sa nechal naplniť tvojím Duchom a zasľúbil si vo svojom slove, že tak urobíš, ak ťa o to budem s vierou prosiť. Naplň ma teraz, prosím, Duchom Svätým. Modlím sa za to v mene Ježiša Krista. Ďakujem ti, Bože, že ma teraz vedieš a naplnil si ma Duchom Svätým.“1

Ak si sa modlil túto modlitbu a túžil si po tom, aby ťa Duch viedol, tak ťa teraz Duch Svätý naplnil, dokonca, aj keď sa tak necítiš. Spomínaš si, keď si odovzdal svoj život Ježišovi? Možno to bol pre teba veľmi emotívny zážitok a možno si bol ako ja – po prijatí Ježiša si necítil nič nezvyčajné. Kristus prišiel nie kvôli pocitu, ale kvôli tomu, že Božie Slovo je pravdivé. Tak to je aj pri naplnení Duchom Svätým.

Niektorí ľudia prirovnávajú naplnenie Duchom Svätým k mystickému náboženskému zážitku. Nie je to mystické. Je to rozhodnutie viery, odpoveď na to, čo Boh hovorí vo svojom Slove. Byť naplnený Duchom Svätým nezávisí od pocitov, ktoré prežívaš, ale od Biblie, ktorej veríš.

Tri otázky

Služba Ducha Svätého je v živote kresťana nesmierne dôležitá! Možno máš viacero nezodpovedaných otázok.

1. Prečo nie je viac kresťanov naplnených Duchom Svätým?

Bola to Mikeova otázka, ktorú mi položil pri spoločnom obede. Prečo nie je viacero kresťanov naplnených Duchom Svätým?

Jedným slovom povedané, kvôli hriechu. Rozhodli sme sa nepočúvať Boha. Môže sa to prejaviť pýchou – robíme veci po svojom. Nedovolíme Bohu, aby prebral kontrolu nad našimi financiami, pracovali sme predsa dosť ťažko, aby sme ich zarobili a sú jednoducho naše. Nedovolíme mu, aby viedol naše vzťahy. Prečo by sme mali niekomu odpustiť, ak je to jeho vina? Nedovolíme mu, aby bol Pánom nad našou osobnou morálkou, veď to predsa nie je nikoho starosť, jedine naša – dokonca to nie je ani Božia starosť. Toto z nás hovorí naša pýcha. Slovo hovorí: „Posmeškárom sa vysmieva, no poníženým udeľuje milosť“ (Prís 3,34).

Hriech môže mať aj inú podobu, podobu strachu. „Kto sa trasie pred ľuďmi, kladie si pascu, ale kto dôveruje Hospodinovi, bude v bezpečí“ (Prís 29,25). Existuje niečo, čo Boh od teba chce, ale ty to neurobíš, pretože sa bojíš, čo si ľudia pomyslia? Viem, je ľahké si pomyslieť: „Nemôžem to urobiť. Ak to urobím, budem vyzerať ako blázon. Boh predsa nemôže odo mňa chcieť, aby som to urobil.“ Nuž, On to častokrát chce!

Druhá polovica daného verša z Prísloví nám hovorí, že „kto dôveruje v Hospodinovi, bude v bezpečí.“ Je ľahké uprednostniť súhlas ľudí pred súhlasom Boha, ale nie je to, čo v skutočnosti chceme, práve potešiť Boha? Naše životy budú iné v porovnaní s ostatnými ľuďmi, ale stojí to za to.

2. Môžem byť naplnený Duchom Svätým a stále zápasiť s hriechom?

Predpokladám, že to závisí od toho, čo máš na mysli pod „zápasom s hriechom“. Ak sa neustále poddávaš hriechu, potom Duch Svätý nemôže prebrať kontrolu nad tvojím životom a nemôže tvoj život naplniť. No ak sa pýtaš, „budem hrešiť aj po naplnení Duchom Svätým?“,odpoveď je áno.

Počas dňa sa možno párkrát prichytíš pri tom, ako urobíš hriech a ako ho potom vyznávaš. Nie je to znakom duchovnej slabosti, je to znakom toho, že duchovne žiješ a dýchaš! Byť si vedomý hriechu a správne s ním naložiť, tomu hovoríme „duchovné dýchanie“.

Duchovné dýchanie zahŕňa „výdych“ – vyznanie hriechu Pánovi. Je to priznanie si, že si zhrešil a tak prebral vedenie svojho života z Božích do svojich rúk. Pri „výdychu“ sa zbavuješ nečistoty a privlastňuješ si odpustenie, ktoré ti patrí skrze Ježišovu smrť na kríži.

Duchovné dýchanie taktiež zahŕňa „nádych“ – prosbu, aby ťa Boh naplnil Duchom Svätým a aby opäť zasadol na trón tvojho života. Nezabúdaj, že on ťa neopustí, ani keď zhrešíš. To len ty si neposlúchal jeho vedenie, no teraz ho opäť nasleduješ. Učíš sa dôverovať mu a to nejakú chvíľu potrvá. Nech ťa hriech neodradí, nauč sa vrátiť sa späť na správnu cestu.

Chvíľu to trvalo, kým sa najmladšie z našich troch detí naučilo chodiť. Nezobudila sa na svoje prvé narodeniny, nepreliezla svoju postieľku a neutekala na hodinu aerobicu pre batoľatá. Jej prvé kroky boli opatrné a neisté.Spadla do mláky, do koša na bielizeň a udierala sa o stolík v obývačke. No nikdy to nevzdala. Naopak, jej kroky sa stávali silnejšími a istejšími. Z času na čas ešte stále padá (podobne ako jej rodičia!), ale vždy sa vráti späť na svoju cestu.

Nikdy sa nestaneme imúnnymi voči hriechu. Bezhriešnosť na nás čaká v nebi. Ako rastieme v spoznávaní Boha, viac vidíme život z jeho perspektívy a v niektorých oblastiach hrešíme menej. Tiež sa učíme bojovať s pokušením, no i tak prídu chvíle, kedy budeme hrešiť a budeme potrebovať duchovné dýchanie...či už sme kresťanmi prvý alebo sedemdesiaty rok.

3. Čo ak sa môj život zatiaľ veľmi nezmenil?

Napadlo ti niekedy, že úroveň tvojej duchovnej zrelosti je práve taká, akú je teraz Boh chce mať? Pozreli sme sa na dva typy kresťanov, telesného a duchovného. Je tu ale ešte jedna kategória – nový kresťan. Pamätáš si ešte, čo Pavol o nich povedal v Liste Korintským 3,1? „A ja, bratia, nemohol som k vám hovoriť ako duchovným, ale ako k telesným, ako k nedospelým v Kristovi.“

Niekoľko rokov pred tým Pavol priviedol mnohých Korinťanov k viere v Ježiša. V tom čase od nich nečakal, že hneď budú zrelí, duchovní veriaci. Namiesto toho, aby išli normálnou cestu rastu do duchovnej zrelosti, veriaci v Korinte boli telesní. Ak si veriaci len niekoľko mesiacov, stále si kresťan-„dieťa“ – nie si telesný, len mladý.

Isté obdobie nášho života sme sa vždy v septembri vybrali s rodinou do sadu Stover´s Orchards pri Troch riekach v Michigane. Vedeli sme, že nás budú vítať dlhé rady jabloní. Naplnili sme svoje koše odrodami Mackintosh, Winesap a Rome.

Na konci sadu boli rady stromov, ktoré nerodili jablká. V skutočnosti nerodili žiadne ovocie. Neboli to mŕtve stromy, len boli mladé. Niektoré nedosahovali výšku ani 1,5 metra. Zatiaľ, čo staré a zrelé stromy sa prehýnali pod ťarchou jabĺk, tieto mladé sústredili všetku svoju silu na rast.

Ak dnes nasleduješ Pána Ježiša a veríš tomu, že jeho moc ťa môže zmeniť, tak si presne tam, kde ťa Boh chce mať. Netráp sa ovocím, ktoré ešte neprinášaš. Nikdy som nevidel ani jeden z tých mladých stromov porovnávať sa s tými zrelými. Rast je proces a každá jeho časť je dôležitá.

Zisťujem, že keď nasledujem Ježiša a netrápim sa porovnávaním s ostatnými kresťanmi, prežívam radosť z toho, že som kresťan.

(1) Modlitba prevzatá od Billa Brighta “Have You Made the Wonderful Discovery of the Spirit-filled Life?” (San Bernardino, CA: Campus Crusade for Christ, 1966), s. 12.

Opýtaj sa otázku

Zdieľaj tento článok